Keby niekto so mnou kráčal v bežný deň po meste, tak by zistil, že sme sa rozprávali s predavačkou v butiku, srdečná kuchárka nám na obed naložila na tanier väčšiu porciu, popoludní nám kávu doniesol čašník v kaviarni a cestou sme stretli mamičku s kočíkom a sympatického mládenca. Pritom sme sa obtreli o človeka, ktorý v rámci meditácií astrálne cestuje, bytosť, čo komunikuje so zomrelými, nešťastnú dušu, ktorá zažila na vlastnej koži, čo znamená sila kliatby vyslovenej v nenávisti, toho, alebo tú, čo prešli kómou a vrátili sa späť od svetla na druhom brehu s určitými mimozmyslovými danosťami, o ktoré nežiadali. Neveriacky by sa ma medzi rečou možno spýtal, kde mám ten svet medzi nebom a zemou, to duchovno a ja by som mu odpovedala: „Je všade okolo nás a neustále ho stretávame.“ Klišé?
