Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil... A žije dodnes - v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o dube a trstine.
Pri rieke rástol dub. Bol to veľký strom, pyšný na svoju výšku a silu. "Som najvyšší a najsilnejší spomedzi stromov," vyvolával hlasno. "Nik si na mňa netrúfne!" Neďaleko duba rástla pri vode trstina. Bola pokojná a plachá, jemne šepotala, keď ňou pokyvoval vánok. Raz začal duť krajinou silný vietor. Zavýjal a reval, lámal konáre stromov a odnášal strechy z domov. Dub stál a čelil divému vetrisku. Vždy bol silnejší než akýkoľvek vietor. No toho dňa bol vietor silnejší ako dub. Vyvalil ho z koreňov a zrazil ho k zemi. Ťažko ranený strom padol do trstia. Trstiny sa stále kývali zboka nabok. Vyzeralo to, že vietor ich neznepokojuje. "Nerozumiem tomu" vzlykal dub. "Ako sa môže niekto taký krehký a útly ako trstina vyhnúť hnevu vetra, ktorý vytrhol silný strom aj s koreňmi?" "Bol si príliš tvrdohlavý" zaševelila trstina ... "Stál si a vzdoroval vetru, aj keď bol silnejší ako ty. My trstiny vieme, že sme slabé a krehké, preto sme sa pred ním sklonili a nechali sme ho neškodne prefičať ponad naše hlavy."
POUČENIE: Ak chceme prežiť, niekedy je lepšie ustúpiť.
Použitá literatúra: BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962. Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.
