„Som váš veľký fanúšik a hľadám u vás spriaznené duše...“ napísala nám v súvislosti s našim
fórom stála klientka. To nás podnietilo k tomu, aby sme opätovne uverejnili úvahy o priateľstve alebo výňatok z emailovej korešpondencie obláčika Alici...
Takže, hm, dobre, začnem od konca a odpoviem na záludnú otázku - Čo očakávam od priateľstva? Asi každý pozná, čo to slovo znamená, najskôr asi aj Ty, takže ma napadá, prečo sa pýtaš? :-) ...a predsa by sa o tom dalo popísať strašne veľa, možno aj jedna celá kniha. A aj keď je to iba jedno slovo a má jeden význam, mnohí si ho pletú s kadečím iným... Nerozmýšľala som o tom, čo očakávam, je vždy zaujímavé stretnúť iných ľudí, vypočuť si, čo hovoria, ich názory, myšlienky, v každom tkvie určité bohatstvo ducha ...
Ale dobre, podľa mňa je priateľstvo ako dotyk večnosti, niečo veľmi vzácne a aj krehké, ...v priateľstve sa človek musí poodhaliť, zabudnúť na pretvárky, byť tým, čím je, otvoriť sa, dávať a môcť aj brať, byť slnkom, ktoré zahreje, oblakom, ktorý dodá vlahu, bez očakávania, čo za to dostane, byť blízko a zároveň ďaleko, s tým súvisí aj sloboda, dôvera, spoločná vlna harmónie, sympatie a určite ešte aj všeličo iné. Priateľstvo nevzniká zo dňa na deň, ale ak sú na to vhodne podmienky a chce to aj život, vzniknúť môže.
Chalil Džibrán o tom napísal krásne slova a mne neostáva nič iné ako s nim súhlasiť...
"Priateľstvo nech nemá iný ciel než spoznať hĺbku vlastného ducha."
A na inom mieste:
"Keď vám váš priateľ povie svoju mienku, nebojte sa s ním nesúhlasiť, ani mu neodoprite váš súhlas. Aj keď mlčí, vaše srdce ustavične načúva tichosti jeho srdca. Lebo v priateľstve všetky myšlienky, želania a očakávania sa rodia a chápu bez slov a nečakajú na poďakovanie."
A napísal toho ešte viac, ale tie presné slova si už nepamätám. Ak si čítala knihu Prorok, tak tam to je.
Občas sa mi zdá, že čosi také ani nemôže existovať, aspoň, keď tak stretávam ľudí, je to iba niečo, k čomu sa dá viac, či menej priblížiť, ale vnútorne viem, že áno, je to možné a také by to aj malo byť. V každom prípade, ale na to musia byt minimálne dvaja, čo majú podobný názor :-) ...
Porekadlo vraví, že vrana k vrane sadá ... aj s ľuďmi je to tak. Vzájomne sa priťahujú ľudia, ktorí majú aspoň trošička podobný názor na určité veci, určitá duchovna úroveň, podobné pocity .. .aj preto na svojej ceste človek stretáva viac, či menej podobných ľudí, nemáš taký pocit? A ak aj stretne niekoho, kto je úplne iný, je to iba preto, aby sa človek mohol o niečom poučiť, aby spoznal a pochopil... to je veľmi dôležité poznanie pre ďalší rozvoj.
Priateľstvo a láska, to jedno s druhým súvisí. .. akurát, že veľakrát si pod tým istým pojmom predstavujeme rôzne konečné významy a dávame slovám inú podstatu. Ak poviem "láska" - niekto si pod tým predstaví niečo pekné a citlivé, prijemné, niekto pomyslí na sex, iný na túžby, ďalší na krehkosť, alebo bolesť, či smútok, pripútanosť, ...pre iného to môže byť sloboda, ľahkosť a krása, ... asi každý hľadá, ale každý môže hľadať čosi iné ...asi to ozaj závisí aj od toho, kde kto vyrastal, aké má, či mal vzory, čo práve potrebuje, na akej úrovni ducha je, čo sa v ňom prebúdza, po čom túži a čo mu dáva pocit istoty a bezpečia, či pocit blaha, šťastia a radosti, ...ale závisí to aj od toho, pre čo sa v konečnom dôsledku rozhodol, či rozhodne, aké idey nasleduje, čo v sebe objaví, aké vnútorné hodnoty, poznanie, ako sa dokáže vyrovnať medzi vlastnými potrebami a túžbami a tým, čo neustále hľadá a k čomu v hĺbke svojej duše chce smerovať, ako dokáže dávať a brať...
Cítiť a nerozmýšľať, to asi v nás vyvoláva všetko, čo s mozgom nemá nič spoločné ...krása zapadajúceho slnka, vietor, ktorý povieva a ovieva tvár, kvet, vo svojich nádherných farbách ... mozog chce byť stále pánom a srdce ustavične túži po čomsi inom ...sú to dva rozdielne svety a tie sa často a možno ani nikdy nedohodnú ...sú chvíle a okamihy, a tých je viac ako dosť, keď nad všetkým chce vládnuť rozum, chce ovládať, preto bráni, aby bol človek tým, čím by byť chcel, tým malým dieťaťom, ktoré chce vyjsť von, kochať sa, radovať, vystierať ruky k slnku, k oblohe a hviezdam, snívať, dávať a smiať sa a hrať sa a tešiť sa, pýtať sa, byť nesmelý, hanblivo usmiaty, čistý a detsky odzbrojený a preto krásny ...rozum a srdce si nikdy neporozumejú vo veciach duše...
V hĺbke duše, ak tú vlastnú hĺbku objavíme a vynesieme na povrch, všetci pociťujeme rovnako, nie je to zaujímavé? Akurát iba to vonkajšie zákulisie je u každého iné, rôznorodé .. ale podstata toho, čo hľadáme, odkiaľ sme prišli a k čomu snáď aj jedného dňa nasmerujeme svoje krídla je rovnaká. Túžime po splynutí s niečím, čo je niekde hlboko v nás, ibaže to občas, vlastne dosť často nevidíme, nevieme nájsť. A predsa to leží tak blízko, ...ale pod lampou býva asi najväčšia tma. K všetkému treba dospieť, pomaly, postupne...
Autorka: Obláčik
oblacik@dreamspace.sk
http://www.dreamspace.sk/index_pokr.htm
