Inšpirovaná chrchľovou polievkou, ktorá mi prívlastkom pripomenula nezabudnuteľnú poučku o hygiene zo zdravovedy od ktoréhosi ujka počas prázdnin u starých rodičov – Nehrajte sa tam, čo keď tam niekto nachriachal a ešte chytíte nejakú chrontu! – odhodlala som sa zájsť na večeru. Lenže –  po zrelej úvahe o tom, že najbližšia východoázijská reštaurácia je vzdialená 20, ďalšia 25, alebo 30 kilometrov podľa toho, na ktorú svetovú stranu sa vyberiem, do Bratislavy mám ešte ďalej a veru ani tá Biela labuť za tie roky nie je to, čo bývalo, som rozhodnutie zamietla.

 

- Uvarím čínu. - oznámila som dcére.

- Hurááá! - potešila sa nielen tomu, že sa po dlhej dobe postavím k divnej súčasti kuchynskej linky zvanej sporák.

 

Priznám sa dobrovoľne, že k vareniu nemám žiadny zvlášť kladný vzťah. Túto činnosť považujem za zbytočnú stratu času, ktorú môžem venovať inej a efektívnejšej činnosti a keď budem konečne veľká, tak si zadovážim domácu paniu na varenie a upratovanie. A dokonca si ju ani nebudem musieť vziať za manželku, ani ju poslúchať ako jej dieťa.

 

Varievam s láskou asi štyri obľúbené recepty, lebo každý z nich má svoj príbeh a preto ich prípravu poznám naspamäť. Tie ostatné sú možno rovnako chutné, ale zakaždým musím aspoň očkom mrknúť do zošita alebo kuchárskej knihy. A keďže často pracujem aj cez víkendy, vždy varím v lavórovom množstve, aby jedlo vydržalo aspoň dva dni aj s dupľou. Rýchlo sa totiž u nás skonzumuje.

 

Tento recept som získala od jedného zo šéfov z bývalej práce môjho manžela. Bolo to v čase, kedy naša dcéra ešte chabo stála na dvoch nohách a v ružových letných šatočkách vyzerala ako bábika. Po dlhých rokoch sa tento nafúkaný Lev (čím určite nechcem hádzať všetkých zrodencov tohto konkrétneho slnečného znamenia do jedného vreca a uraziť tak dvanástinu ľudstva) pripomenul opätovne a ja som s úľavou zistila, že karma naozaj funguje, pretože každej pýche predchádza pád. Keďže však viem, že v podstate každý človek má slniečko v duši, verím, že aj on nám ponúkol možnosť skvelých zárobkov v pyramídovej hre z dôvodu pozitívneho myslenia a nie zo zúfalej pomsty za niekdajšiu úprimnosť. A za recept som mu neskonale vďačná.

 

Potrebujeme :

 

 

Kedysi som zvažovala, či nenahradiť kurča nejakým červeným mäsom alebo sójou. Vzhľadom na informácie o stravovaní sa podľa krvných skupín konkrétne kuracie mäso v dlhodobej konzumácii spôsobuje vraj predpoklad k cukrovke u ľudí so skupinou „B“. Lenže ako som tak kombinovala vhodnosť a nevhodnosť jedla podľa krvnej skupiny jednotlivých členov rodiny, došla som k záveru, že nech vezmem do úvahy ktorúkoľvek možnosť, vždy jedného z nich otrávim. Tak som sa zariadila podľa toho, čo im chutí.

 

Všeobecne zaužívaný názor, že konzumácia mäsa a práca v ezoterickej oblasti sa vzájomne vylučujú, má svoje opodstatnenie. Odkedy sa zvieratá nezabíjajú rituálne ako kedysi dávno v minulosti, je v ňom nadbytok stresových faktorov z okamihu smrti produkujúcich u konzumenta toxíny, a to už nehovorím o životných podmienkach zvierat. Pokiaľ však žijem tu a nie v niektorom z tibetských kláštorov, úplne mi stačí na očistu organizmu pár dní určených lunárnym kalendárom.

 

Keď porovnám chuť domáceho kuraťa a toho z veľkovýrobne, vnemovo a následne pocitovo je to zásadný rozdiel, a pritom tie zvieratá mali poriadny strach, keď ich mama alebo stará mama zabíjala. Muži z rodiny sa zvyčajne počas tejto časti príprav obeda vytratili pod rôznymi zámienkami ako napríklad, že im je ťažko od žalúdka, namiesto toho, aby povedali niečo ušľachtilé typu Stop týraniu zvierat!, alebo Zastavte barbarské zabíjanie! a ja som ako člen ďalšej generácie žien sledovala postup. Spomínam, že raz krv striekala po dvore ako z filmu Kill Bill od Quentina Tarantina. Divý vypasený kohút žiarlivý na svoje sliepky aj s podrezaným krkom utekal po dvore. No iba chvíľu. Je zaujímavé, čo všetko rodičia učia svoje deti, lebo to raz budú potrebovať.

 

 

Vraj my Európania krájame zeleninu štýlom, že ju ani udusiť nemusíme a už je zbavená veľkej časti vitamínov. Jedným príkladom je aj na kolieska nakrájaná mrkva. Tú je nutné rezať v rovnakom smere akoby ste ju chceli očistiť škrabkou a dusiť iba do polomäkka, aby si zachovala chrumkavosť. Dozvedela som sa to od majiteľa už zrušenej čínskej reštaurácie vietnamského pôvodu. Smutný príbeh. Skrachoval pre slabú klientelu, keďže väčšina ľudí na vidieku pracuje za minimálne mzdy, na čínu si musí našetriť, čerstvý päťdesiatnik sa na narodeninovej party vidí radšej obložený vyprážanými bravčovými rezňami ako čínskou gebuzinou a odmena pre ratolesti za skvelé vysvedčenie tiež nie je každý deň. Aby zbavil svojich potomkov dlhov z obdobia samostatne zárobkovo činnej osoby tu na Slovensku, vybral sa variť za lepší plat do čínskej reštaurácie v Anglicku. Takže nakoniec zvíťazilo dobro nad zlom.

 

 

Dobrú chuť!

 

Zlatica Mokráňová

Písané pre Magazín T-Station, uverejnené 25.05.2007