Svoj život rozdeľujem na ten, ktorý som žila pred syndrómom vyhorenia a ten, ktorý žijem po ňom. Vstala som z popola ako bájny vták Fénix, aby som mohla žiť kvalitnejšie ako pred tým. Inej možnosti totiž niet. Neliečený syndróm vyhorenia totiž končí fyzickou smrťou.
Úvod - Fénix vstávajúci z popola
Dnešný deň je súbežne aj lunárnym dňom Fénixa vstávajúceho z popola, čo považujem za symbolické v osobnej rovine. Túto prednášku vnímam ako možnosť uzavrieť tému syndrómu vyhorenia.
Bolo to pred troma rokmi. V dobe, keď som práci venovala aj dvanásť hodín denne bez ohľadu na sviatky či piatky. Kontrolka alarmu prepracovania blikala na červeno. Ráno som sa budila ešte viac unavená ako včera. Ako predvčerom. Až som vyhorela z práce numerologičky, tarotmanky a regresnej terapeutky. Dôsledky syndrómu vyhorenia ešte stále pociťujem v kognitívnej aj fyzickej sfére.
Vyhorela som z práce, ktorú som vnímala ako poslanie. A v okamihu vyhorenia mi zostali iba dve možnosti - vyliečiť ubolenú dušu láskou alebo zomrieť. Až emocionálnym vyhorením sa začala moja cesta k skutočnému poznaniu.
Dnes vám porozprávam, čo je a čo nie je syndróm vyhorenia, ako sa prejavuje, ako mu predchádzať, či a ako je možné ho zvládnuť. Poskytnem vám pohľad osobnej skúsenosti v kombinácii s objektívnymi faktami. Tému začnem osobnosťou pomáhajúceho človeka. Pretože ľudia s rôznymi darmi mimozmyslového vnímania, sú v prvom rade pomáhajúci.
1. Osobnosť pomáhajúceho človeka
Nešťastní klienti a spoločnosť plná predsudkov ako dva mlynské kamene
Pomáhajúci človek je každý, kto sa snaží iným pomáhať. Či už ide o rodinu, priateľov, susedku, kolegyňu, známeho, alebo o cudzích ľudí v rámci pomáhajúcej profesie, ktorú si vybral. Pomáhajúci človek sa realizuje altruisticky. Pomáha. A pomáhanie spĺňa svoj účel, ak ste srdeční, empatickí, pravdiví, flexibilní, tvoriví a viete improvizovať.
Klient potrebuje pomáhajúceho človeka v pohode, koncentrovaného, intuitívneho a vnímajúceho život s viacerých perspektív. Pomoc vyhľadá zvyčajne človek v núdzi. Prinesie si so sebou problém alebo súbor problémov. Pre pomáhajúceho je preto náročné udržať si emocionálnu rovnováhu a súbežne odosobnenie sa od posudzovania nepretržite.
Emocionálna záťaž nastupuje pri práci s klientmi, ktorí neposkytnú odozvu a tiež pri nepochopení pozície zo strany okolia. Ľudia s darom vnímať záležitosti medzi nebom a zemou sú označovaní širšou verejnosťou za šarlatánov, podvodníkov, pritom pomáhajú hľadať riešenie problémov, ktoré nedokážu riešiť vlastnými silami.
Povedzme ste liečiteľ, veštica, terapeut, terapeutka alebo jednoducho niekto, kto rád pomáha ľudom a poviete si zachránim týchto ľudí a podriadite tomu všetko. Lebo oni pomoc vyhľadali, potrebujú a čo je dôležité, požiadali o ňu. Pomáhate dni, týždne, mesiace, roky, dávate zo seba všetko a klienti sa nemenia. Jediné, čo si vždy prinesú, sú rovnaké problémy ako pred rokmi. Vždy vyvracajú pri vás svoje mentálne zvratky a odídu si žiť svoje trápenie, aby sa po čase znova vrátili a tak dokola. Medzitým klienti pribúdajú, pribúda aj tých, ktorí na sebe nepracujú a pomoc očakávajú iba od druhých, vy očakávate od nich, že budú na sebe pracovať, osobnostne a duchovne rásť a ste na najlepšej ceste k vyhoreniu.
Pôsobím v malom meste a s určitosťou viem (prax mi to potvrdila), že podaktoré kamarátky, bývalé kolegyne, ktoré vyhľadávali moje služby potichu za dverami svojej kancelárie, nikdy neotvorili dvere do môjho konzultačného strediska, keď už o mne oficiálne vedeli všetci v meste. Veď, čo by povedali ľudia! Poviete si je tam toho! Lenže tu hovorím o dlhoročnom pôsobení.
Pomáhajúci zostávajú zakliesnení medzi dvoma mlynskými kameňmi. Dlhodobé pôsobenie z dvoch strán – na jednej strane nešťastní, zúfalí klienti, ktorým pomôžete, oni odídu, možno poďakujú, možno nie a neposkytnú cennú spätnú väzbu a na druhej strane nepochopenie, podceňovanie a predsudky zo strany spoločnosti. Tento dlhotrvajúci stav vytlačí postupne schopnosť byť láskavými a empatickými.
2. Čo je syndróm vyhorenia?
Nekonečný príbeh prázdnoty
Syndróm vyhorenia (burnout) sa stal sledovaným v posledných 30 rokov.Prvý tento termín použil psychoanalytik H. Freudenberger a následne sa ním zaoberala sociálna psychologička Ch. Maslach. Tento stav telesného, psychického (v rovine mentálnej a emocionálnej) aj duchovného vyčerpania bol však známy už v dobách starovekého Grécka ako podotýka Jaro Křivohlavý v knihe Jak nestratiť nadšení. Len nebol pojmovo vymedzený do 70-tych rokov minulého storočia.
Existuje množstvo definícií syndrómu vyhorenia, všetky sa zhodujú v niekoľkých bodoch:
- je to psychický stav vyčerpania
- vyskytuje sa profesiách, ktorých náplňou je kontakt s ľuďmi a empatia
- je dôsledkom chronického stresu pôsobiaceho niekoľko rokov
- príznaky sa prejavujú v psychickej, citovej, sociálnej a fyzickej rovine
- vyskytuje sa hlavne u ľudí v pomáhajúcich profesiách, ktorí nekompenzujú nadmernú záťaž adekvátnym oddychom a dovolenkami
- celkové vyčerpanie sprevádza BEZNÁDEJ, OBAVY, ZLOSŤ, klesá MOTIVÁCIA, SEBAVEDOMIE aj VÝKON
Tí, ktorí na začiatku sršali optimizmom sa stávajú postupne s pribúdajúcimi rokmi praxe cynickými.
3. Syndróm vyhorenia a iné negatívne psychické stavy
Chuchvalce ťažkých energií ťahajú dušu dole
Syndróm vyhorenia je zaradený v Medzinárodnej klasifikácii chorôb pod kódom Z73.0 a nachádza sa v kapitole - Problémy súvisiace s ťažkosťami so zvládnutím života.
Syndróm vyhorenia si mnohí zamieňajú s inými negatívnymi psychickými stavmi ako sú stres, depresia, neuróza alebo chronický únavový syndróm. Majú niekoľko spoločných aj rozdielnych znakov, ktoré vám teraz priblížim.
Stres môže aj nemusí prechádzať do celkového vyčerpania. Podobný je v napätí medzi požiadavkami kladenými na človeka a jeho možnosťami na ich zvládanie. Ak má človek vysoké ciele a vysoké očakávania a stres pôsobí dlhodobo syndróm vyhorenia prichádza ako dôsledok.
Depresia sa môže pridružiť. Podobnosť so syndrómom vyhorenia spočíva v zlej nálade, zníženej koncentrácii a zníženom sebavedomí. Príčinu však nehľadá človek postihnutý syndrómom vyhorenia v sebe ako pri depresii, ale vo vonkajších okolnostiach. Depresia môže byť súčasťou syndróm vyhorenia.
S neurózou má syndróm vyhorenia spoločnú úzkosť, beznádej, znížené sebavedomie, zvyšuje sa citlivosť na stres a dochádza k poruchám spánku. Ale syndróm vyhorenia je viazaný výhradne na profesiu. Existenciálnu neurózu človek zažíva na konci vyhorenia. Zažíva neschopnosť veriť, že je niečo naozaj dôležité, že je niečo naozaj užitočné, že existuje pravda, nastáva úplne znechutenie životom a nie je dôvod prečo žiť.
Únavový syndróm má spoločnú so syndrómom vyhorenia rýchlu unaviteľnosť aj po malej záťaži, poruchu koncentrácie a spánku. Príčinu syndrómu vyhorenia poznáme na rozdiel od príčiny chronického únavového syndrómu a prejavuje sa vo viacerých rovinách, nielen v telesnej, resp. v oslabení imunity.
Spomínané negatívne psychické stavy môžu byť súčasťou vyhorenia. Sprevádzať ho v rôznych štádiách, o ktorých budeme hovoriť. To znamená, že vyhorený človek má tendenciu podliehať ďalším negatívnym psychickým stavom a tým sa vyhorenie prehlbuje. Ezoterickou terminológiou - Chuchvalce ťažkých energií sa prilepia ako magnety a ťahajú dušu dole.
Syndróm vyhorenia je viazaný na zamestnanie na rozdiel od spomínaných negatívnych psychických stavov. Aspoň podľa doterajších výskumov. Položím vám však otázku, je možné vyhorieť zo vzťahu? Čo myslíte? .... Áno, môže. V prípade, že sa k životnému partnerovi postavíte ako pomáhajúci a potlačíte vlastné potreby, túžby a sny. Poviete si, že veď to je prirodzené, aby sa žena (zvyčajne žena, samozrejme môže to byť aj opačne) obetovala pre manžela, prípadne v starostlivosti o deti a rodičov a zároveň pomáhala manželovi živiť rodinu prácou v pomáhajúcej profesii, ktorá je slabo platená. Starostlivosť je osobnostným nastavením pre ženu prirodzenejšia ako pre muža, ale to neznamená, že preto bude ignorovať ostatné stránky života.
4. Rizikové faktory vedúce k syndrómu vyhorenia
Profesia, pracovné podmienky, rodina, spoločnosť a osobnostné predpoklady
Rizikové faktory môžu byť vonkajšie a vnútorné. Profesia je jedným z vonkajších faktorov prispievajúcim k vzniku syndrómu vyhorenia. Ohrozené sú všetky profesie, kde sa očakáva vysoká angažovanosť.
Povedali sme si, že tento negatívny psychický stav týka najmä ľudí pomáhajúcich. Tých, čo pomáhajú vďaka daru alebo vypestovaným schopnostiam. Vedecký výskum v ezoterických profesiách ešte nikto nevykonal.
Medzi najrizikovejšie pomáhajúce profesie z hľadiska vedeckého výskumu patria: lekári, zdravotné sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci, psychológovia a psychoterapeuti, sociálni pracovníci, učitelia všetkých stupňov škôl a poštoví zamestnanci. Určite ste zažili situáciu, kedy ste sa obrátili s dôverou na lekára, psychológa, učiteľa alebo sociálneho pracovníka a dostalo sa vám cynickej odpovede, nezáujmu. Do práce však nenastupujú neochotní. Takými sa stávajú. Najskôr sa objaví vyčerpanosť, potom ju vystrieda ľahostajnosť, izolácia a znížená výkonnosť. U mladých nadšencov, vysokoškolákov prichádzajúcich do praxe najčastejšie v období od šesť mesiacov do troch rokov.
Keď som sa pýtala priateľky, aký má názor na syndróm vyhorenia v jej profesii, v profesii zdravotnej sestry, odpovedala: „Stačí päť dvanásťhodinových služieb po sebe v hospici a vyhorená je každá zdravotná sestra.
Prečo poštoví doručovatelia? Často sa stávajú bútľavými vŕbami svojich klientom, ktorým prinášajú správu alebo finančné prostriedky.
Pracovné podmienky z hľadiska organizácie práce zahŕňajú: dlhodobá a opakovaná práca s ľuďmi, nedostatok personálu, času, finančných prostriedkov, nedostatok oddychu v priebehu práce, príliš mnoho pracovných úloh, ktoré majú byť zvládnuté, pracovné preťaženie, nedostatok ocenenia zo strany vedenia či klientov.
Vnútorným rizikovým faktorom je osobnostné nastavenie. Každý zvláda stres inak. Je prežívaný subjektívne. Mnoho ľudí dnes žije v presvedčení, že „čo si neurobia sami, to nemajú“, alebo že, „to nikto neurobí tak dobre ako oni“. Ohrození sú všetci tí, čo nehospodárne nakladajú so svojimi telesnými a duševnými rezervami. Najviac sú ohrození perfekcionisti. Ľudia, ktorí si už v detstve zvykli na boj namiesto oddychu a dôvery. Ľudia, ktoré nemajú vyriešený vzťah k rodičom. Ak to beriem z vlastnej skúsenosti, na boj som si zvykla od detstva, keďže najbližšie okolie a už vôbec nie vtedajšia spoločnosť, neprijímali môj intuitívny potenciál. Bola som len dieťa s bujnou fantáziou.
5. Príznaky syndrómu vyhorenia v psychickej, fyzickej a sociálnej oblasti
„Prečo sa ľudia smejú a neriešia problémy? Život je predsa o riešení problémov. Nie?“
Ako spoznáte, že ste vyhorení? Získate pocit, že ste na smrť unavení.
Príznakmi v psychickej oblasti sú: negativizmus, sebaľútosť, sploštená emocionalita, podráždenosť, klišé.
Každý ďalší človek je nový problém na moju hlavu. Už mám toho dosť, už nechcem prežívať cudzie problémy.
Príznaky vo fyzickej oblasti sú únava, vyčerpanosť, nešpecifikované bolesti hlavy, hrudníka, brucha, svalov, napätie a riziko vzniku závislostí. V čase vyhorenia som fajčila krabičku cigariet denne. Hovorila som tomu meditačné pauzy. Jediné chvíle oddychu počas pracovných prestávok.
Príznakmi v sociálnej oblasti sú: nezáujem o kontakt s klientmi, spolupracovníkmi, o profesiu, konflikty s okolím a absolútne zníženie empatie u tých, u ktorých bola empatia vysoká.
Po príchode z pomáhajúcej práce som vo večerných hodinách pravidelne namiesto meditácie asistovala priateľkám v riešení starostí. Psychicky rozhádzaná a fyzicky unavená som sa často po polnoci hodila do postele a celú noc v snoch stretávala známych aj neznámych, ktorým som nestihla niečo dopovedať počas dňa alebo sa im hlbšie venovať. Prípadne tých, čo na mňa pomysleli v súvislosti s vlastným problémom, nezavolali, ale ich telepatické volanie som zachytila a pracovala som ďalej.
Keď som zistila, že spoločenská komunikácia ako jeden zo spôsobov oddychu nevedie práve k stavu pokoja, nahradila som v prestávkach internet a telefonovanie hudbou. Pustila som si po dlhšom čase svoju najobľúbenejšiu pesničku. Vždy mi pri jej počúvaní podskočilo srdce. Teraz nič. Prázdno. Namiesto toho, aby som sa jej poddala, uvažovala som nad vzťahom speváčky k otcovi, do akej miery to poznačilo jej partnerský život a vyhľadala cez internet jej dátum narodenia, aby som si svoje predpoklady potvrdila alebo vyvrátila. Analyzátor nie a nie vypnúť. Zvolila som teda ticho.
Vtedy som si uvedomila, že citovo sploštene začínam vnímať osudy všetkých. Už som nedokázala preciťovať s klientmi ich príbehy. Jednoducho som nevládala. Bolo ich príliš veľa a čím ďalej viac naberali ráz banálnosti. Ako keď sedíte v kine a stále dokola pozeráte na fantastický film plný emocionálnych vzostupov a pádov. Videli ste ho už tisíckrát a poznáte každý detail, každú sekundu, čo bude nasledovať. Tak si krátite čas tým, že analyzujete jeho hercov a autorov. Skúmate ich frustrácie vnesené do diela, a pritom vôbec nechápete, prečo tí okolo plačú, alebo sa smejú. Analyzujete aj ich a navyše im dávate rady do života podľa toho, čo ich rozosmeje a aká scéna zarmúti.
Najväčší nápor tých, čo ma vyhľadajú, poľavil a chvíľami som sa začala cestou do práce a z práce obzerať viac po okolí, po usmievajúcich sa ľuďoch a položila si ďalšiu bytostnú otázku: „O čom sa tak asi bavia a prečo, keď neriešia problémy? Život je predsa o riešení problémov. Nie?“
„Správaj sa k nám normálne a nie tak psychologicky ako k svojim klientom,“ zaznelo voči mne doma. Sprvu som sa tým nezaťažovala, lebo určitej profesionálnej deformácii sa v súkromnom živote nevyhne nikto. Skutočný problém nastal až s uvedomením, že vôbec netuším, čo rozumejú pod slovom normálne. Keďže sa správam normálne. Čo odo mňa chcú?
6. Štádiá syndrómu vyhorenia
Pomáhať iným je skrytá pýcha a vedie k fyzickému ochoreniu
Pomáhajúci sú presvedčení, že altruisticky sa môžu rozdávať donekonečna. Nevedia povedať „nie“. Vás sa to netýka? Teraz si predstavte, že za vami príde zmorená a utrápená žena a povie: „Len vy mi môžete pomôcť.“ Ako zareagujete? Ak ju odmietnete, nedostanete sa do vnútorného konfliktu? Nie? Potom ste asertívni.
Na Zemi je 7 miliárd ľudí. Keď vás z tých 7 miliárd osloví v priebehu troch rokov len jedna milióntina so žiadosťou o pomoc, čo je sedemtisíc ľudí, tak vyhoríte. Denno-denne by ste totiž museli pomáhať dvadsiatim ľuďom. Poviete si, že to sa dá, meditáciou, zážitkovými seminármi, školeniami, alebo prácou na diaľku pre konkrétnu skupinu. Naozaj každý deň? Bez prestávky? V súvislosti so syndrómom vyhorenia hovoríme o adresnej pomoci. Konkrétnemu človeku, z očí do očí.
Skutočne som fungovala na báze neprestajnej pomoci, napriek tomu, že ma vyhľadáva asi dvetisíc pravidelných klientov a môj limit je maximálne 4 – 5 klientov denne a maximálne 12 klientov týždenne. Uprednostňujem kvalitu na úkor kvantity. Napriek tomu som vyhorela.
Prečo je tomu tak? Civilizačnými výdobytkami sme prišli o súkromie. Vďaka mobilnému telefónu, internetu, skype.
V súvislosti s pomocou iným sa tiež dostávam k téme etikoterapie, ktorá poukazuje na fakt, že pomáhať iným je jednou z ciest ako si privodiť vlastné ochorenie. Keďže každý človek môže pomôcť výhradne sám sebe. Zmena niekoho iného nie je v moci žiadneho človeka, nech má akékoľvek schopnosti, ak sa o to snaží vyhorí. Lebo snaha pomôcť iným je v konečnom dôsledku iba maskovanou pýchou. Prichádza vtedy, keď chýba pokora. A tam, kde chýba pokora, je čierna mágia.
Fázy z psychologického hľadiska sú rôzne a syndróm vyhorenia nie je konečný stav. Priebeh u každého človeka môže byť iný. Najjednoduchším modelom je štvorfázový model Christiny Maslach.
6.1 Štvorfázový model podľa Ch. Maslach
Strata ľudskosti je ochrana pred vyhorením
V prvej fáze sa objavuje idealistické nadšenie, zaujatie pre vec, tendencia „rozdať sa“ a dlhodobé preťažovanie sa.
V druhej fáze sa postupne rozvíja emocionálne aj fyzické vyčerpanie.
V tretej fáze nastáva postupné zbavovanie sa ľudskosti voči klientom, práci, všetkému, čo súvisí s profesiou a strata ľudskosti je obrannou reakciou pred ďalším vyčerpaním.
Posledné štvrté terminálne štádium sa prejavuje totálnym vyčerpaním, silným negativizmom, nezáujmom a ľahostajnosťou.
6.2 Štádiá podľa A. Kallwass
Boj v detstve namiesto dôvery ako prapôvodná príčina syndrómu vyhorenia
1. Musím obstáť! V prvej etape sa prejavuje riziko osobnostnej charakteristiky. Boj namiesto oddychu a dôvery v budúcnosť zakorenený už v detstve. „Je to výzva, ja to zvládnem!“
2. Zosilnené úsilie. V druhej etape dominuje práca od rána do večera bez oddychu, zvyšovanie nasadenia. Aj keď to nejde, pôjde to.
3. Zanedbávanie vlastných potrieb. V tretej etape nastáva opomínanie voľnočasových aktivít, odpočinku, pasívny oddych pred televíziou.
4. Potlačenie konfliktov. V štvrtej etape nastáva potláčanie podráždenosti a hnevu v snahe vyhnúť sa rodinným hádkam. „Aby bol doma pokoj, nebudem sa s nimi hádať.“ „Nebudem hovoriť svojim klientom, že mi lezú na nervy, lebo som láskavá a empatická.“
5. Prehodnotenie. Jedinou hodnotou v piatej etape sa stáva heroické úsilie vydržať za každú cenu. Iné hodnoty sú popierané. Do popredia vystupuje nekomunikatívnosť o vážnejších témach a vyhýbanie sa emocionálnej komunikácii a spoločenskému kontaktu.
6. Popieranie problémov. Šiestu etapu charakterizuje výrok: „Všetko je v poriadku, len mám veľa práce!“
7. V ústraní. V siedmej etape dochádza k vytváraniu odstupu, ten sa zväčšuje. „Nepreciťujem, len analyzujem.“
8. Viditeľné zmeny správania. V ôsmej fáze sa dochádza k depresii, únave, vyčerpaniu a nastupujú rôzne psychosomatické problémy.
9. Depersonalizácia. V deviatej fáze postihnutý človek nedokáže adekvátne vnímať seba ani druhých. Tvrdí, že „necíti“. Stráca vzťah k ostatným ľuďom, aj rodine. Objavujú sa sklony k cynizmu, sarkazmu alebo utláčania.
10. Vnútorná prázdnota. Desiatu fázu charakterizuje nezmyselnosť, prázdnota, vyhasnutie. Niet sily na radosť zo života.
11. Depresia. „Klaun alebo živá mŕtvola?“ „Žijem alebo len existujem?“ Prejavy v jedenástej fáze môžu byť veľmi rozmanité.
12. Úplne vyčerpanie. V dvanástej fáze, ak postihnutý človek ignoruje predchádzajúce varovné signály, vypovie telo a dostaví sa „prekvapivo“ choroba fyzická. Nemusí vždy ísť o nevyliečiteľnú chorobu. Z osobnej skúsenosti - Jedna klientka mi povedala, že vždy, keď ku mne príde, tak som nachladnutá. Môj menštruačný cyklus bol v tom čase 18-dňový s veľmi bolestivou menštruáciou, takže som preležala v posteli pár dní každé dva týždne. Nastával telom vynútený oddych, ktorý som mu nedopriala.
7. Diagnostika syndrómu vyhorenia
Dotazníková metóda
Celosvetovo najrozšírenejším testom vyhorenia je dotazníková metóda MBI – Maslach Burnout Inventory. Tú som použila aj vo vlastnom kvantitatívnom výskume. Metóda zisťuje tri faktory:
1. Emocionálne vyčerpanie = strata chuti do života
2. Depersonalizácia = strata úcty k ľuďom
3. znížená osobná výkonnosť = nespokojnosť so sebou
Ak máte záujem nechať sa otestovať, napíšte mi na môj mail, - nakoľko časovo nie je reálne možné previesť testovanie tu.
8.1 Vnútorná prevencia a zvládanie syndrómu vyhorenia
Najskôr uspokojiť „nižšie“ potreby až potom „vyššie“ duchovné a pomáhať
Prevencia môže byť vnútorná alebo vonkajšia. K vnútorným patrí uspokojovanie potrieb, vnímanie, reakcia na stres a jeho zvládanie, organizácia práce a času, psychohygiena a z hľadiska vonkajšej prevencie je najdôležitejšou sociálna opora.
8.1.1 Uspokojovanie potrieb
Kedy je pomoc iným čierna mágia?
Človek úplne prirodzene inklinuje k vykonávaniu činností spojených s príjemnými emocionálnymi stavmi a má tendenciu vyhýbať sa nepríjemným zážitkom. Na to, aby človek vôbec dobrovoľne prichádzal do styku s ľuďmi v problémoch potrebuje motiváciu. Aby bol motivovaný, potrebuje mať uspokojené potreby, mohol byť vyrovnaný a čeliť vyhoreniu.
Podľa Maslowa je dôležité uspokojovať potreby v tomto poradí:
1. Fyziologické potreby – človek, keď pomáha a je hladný, smädný, unavený, ubližuje sám sebe, svojmu zdraviu.
2. Potreby bezpečia – v čase pred vyhorením sme sa sťahovali do nového bydliska a teda pocit bezpečia bol narušený.
3. Potreby lásky, náklonnosti a prináležitosti – ak vás doma v sebarealizácii nepodporujú, nemáte vytvorené láskavé prostredie, kde sa môžete zregenerovať, ako získate ďalšiu motiváciu?
4. Potreby sebaúcty – „Vážim si sama seba a preto si dokážem stanoviť hranice pomoci iným.“
5. Potreby tvorivého uplatnenia a sebarealizácie.
Uspokojenie potrieb sebarealizácie je možné dosiahnuť jedine po uspokojení všetkých ostatných potrieb. Keď nemáte uspokojené „nižšie“ potreby a venujete sa iba tým vyšším, duchovným, zákonite vyhoríte. A vyhorený človek nemôže pomáhať, pretože má narušené hodnoty a vie vôbec k druhému človeku pristupovať s etikou?
Keď hierarchiu potrieb priblížim k symbolike tarotových arkán, hovorím o Zrútenej veži – šestnástej veľkej arkáne. Základmi v tomto prípade sú fyziologické potreby, potreby bezpečia, potreby lásky a sebaúcty, ktoré sú zanedbané a Veža sebarealizácie v oblasti pomoci iným postavená na plytkých základoch sa rúca.
8.1.2 Vnímanie, reakcia na stres a jeho zvládanie
„Ešte tri roky a prajem ti príjemný pobyt na psychiatrii.“ Tvoj anjel strážny
Akákoľvek udalosť vyvoláva predstavy spôsobujúce emócie. V prípade, že emocionálna reakcia na udalosť je negatívna, vzniká strach zo strachu, z nedostatku lásky, z neúspechu, a podobne.
Pamätám si ako v jeden deň ku mne prišli ženy, ktoré mali spoločný menovateľ. Všetky boli mladé vdovy. Bol piatok a bolo ich sedem počas dňa. Všetky sa ku mne objednali nezávisle od seba ako to už zvyčajne býva. Konzultačný deň skončil a ja som celý víkend namiesto radosti zo života riešila strach o manžela, o dcéru, o seba a čo by sa stalo keby. Trvalo mi dva dni, kým som našla spôsob ako sa s touto situáciou vysporiadať. Vysporiadanie zahŕňalo telesný, duševný, spoločenský aj duchovný aspekt.
Objednala si očistenie u liečiteľov. Zvolila som klasický komerčný prístup. Obdobný ako ísť k lekárovi, dať si predpísať na chrípku antibiotiká a napriek všetkým sprievodným znakom choroby chodiť aj naďalej do práce, lebo tá nepočká. Jednoducho ma očistia a ja budem môcť fungovať ďalej tak ako doteraz.
Môj duchovný ochranca zablokoval všetky informácie. Vraj nie je možné zasiahnuť do môjho energo-informačného systému ani ho čítať. Táto situácia nastáva v dvoch prípadoch. Buď je cieľom ochrániť klienta pred liečiteľom, alebo naopak. Deje sa tak z vyšších, zvyčajne karmických dôvodov a pomoc môže ublížiť jednej alebo druhej strane.
„Dodržiavanie základných duchovných zákonov a princípov rovnováhy ti nič nehovorí?“ ozvalo sa mi v hlave kdesi zozadu.
„Už len ty si ten pravý, kto ma bude súdiť,“ nedala som sa. „Myslíš, že keď nemáš telo, vieš, ako žiť?“
„Ešte tri roky a prajem ti príjemný pobyt na psychiatrii,“ zasa sa ozval.
Umlčala som ho argumentom, že ak skončím na psychiatrii, tak to bude iba vďaka diagnóze paranoidná schizofrénia, lebo existencia neviditeľných duchovných ochrancov nie je vedecky podložená, a vnútorný rozhovor sa náhle skončil. Pomaly mi však vďaka môjmu všetko blokujúcemu anjelovi strážnemu začalo svitať. Problém nie je v iných, ale vo mne.
Chcela som si to predsa len trochu uľahčiť. Veď prečo sa hrabať sama v sebe, keď iní to urobia za mňa a donesú mi výsledok na podnose? Nemám predsa čas na seba. Musím sa venovať iným. A oni akoby mi odmietnutiami robili napriek a hovorili: „Na! Nepočúvala si, nechcela si vidieť, keď bol problém ešte len v duchovnej rovine, tak si teraz poraď!“
8.1.3 Organizácia práce a času
Asertívne hranice – vedieť povedať „nie“
Treba, aby človek ovládol svoj čas a nie čas ovládal jeho. Prehľadný časový plán na odbremenenie pamäte používam aj teraz, aby som odľahčila svoju pamäť. Zohľadňujem tiež dennú výkonnostnú krivku. Keď som najmenej výkonná v hodinách ovládajúcim močový mechúr a obličky, potom tento fakt akceptujem. Ctím si svoje telo. V súvislosti s organizáciou práce a času pomáhajúceho je dôležité mimoriadne vhodne si vedieť načasovať konzultácie s klientmi a asertívne si určiť hranice.
Prijať životnú filozofiu znamená dať svojmu životu hlbší zmysel
Psychohygiena je synonymom mentálnej životosprávy. Znamená naplánovať si v živote priority a tým lepšie zvládnuť stres. Upevňovať hlbší zmysel života a prijať fakt, že žiadny človek nezvládne všetko.
Najdôležitejší externý faktor je sociálna opora.
Pomáhajúci ľudia sú hĺbky duše viac idealistickí, obetaví, málo súťaživí, málo asertívni a tým, že sa snažia pomáhať, potrebujú stabilné rodinné zázemie či inú sociálnu oporu, aby syndrómu vyhorenia nepodľahli. V opačnom prípade pôvodné nadšenie z napĺňania ideálov, plánov a sebarealizácie sa tak mení na postupné „vyhasínanie“.
Pod externou prevenciou rozumieme tiež prevenciu zo strany zamestnávateľa vo forme porád, spolupráce, informovanosti, dôvery a podpory. Ďalej príjemné prostredie pracoviska v podobe zariadenia, farieb, spolupráce s kolegami. Potom supervízia. Odborné vedenie pomáhajúceho pod dohľadom niekoho skúseného. Tá môže byť tútorská, riadiaca, výcviková a konzultantská. V tejto súvislosti je aktuálne motto tohtoročných Dní zdravia: „Človek potrebuje mať viacero učiteľov, majstrov aby sa nestal len obyčajnou paródiou, karikatúrou jedného!“ A samozrejme tiež zdravý životný štýl.
9. Prevencia a zvládanie syndrómu vyhorenia
Zloba vo svete a púpavy
V roku 2008, v čase môjho vyhorenia vonku práve kvitli púpavy. Ten rok mimoriadne veľa žltých kvietkov. Od starších som sa dopočula, že je to dôsledok zloby vo svete. Tento rok začali ako prvé kvitnúť fialové kvietky. Vyzerá to tak, že svet hospodárskou krízou zduchovnieva.
„Komunikuj, keď potrebuješ pomoc. Priznaj si, že si len človek. Nenazeraj druhým do okien, pokiaľ ťa o to nepožiadajú. Nepreciťuj trápenie druhých, iba čítaj informácie.“ To je základ v prevencii aj intervencii syndrómu vyhorenia.
Spomenula som si na starú mamu, ktorej empatia dovolila utrápiť sa problémami iných. A keď zomierala dlhé roky na rakovinu, všetci, ktorým pomohla, na ňu zabudli tak, ako ona zabúdala na seba. Keď naučíte iných, aby zabúdali na vás, lebo sami zabúdate na seba, nemôžete očakávať opak.
Vďaka vyhoreniu som prišla na to, že síce si želám si, aby všetci boli šťastní, ale zabúdam si rovnakou mierou želať vlastné šťastie. Podaktorí nemôžu byť šťastní, kým sa nešťastím nenaučia v šťastí šťastie aj rozdávať. Takže získajú šťastie na úkor energie a môjho životného šťastia toho, kto im pomáha. Pritom práve nešťastím pochopia, kde robia chybu a to šťastie si cez poznanie vybudujú a ľahšie udržia, než keby ho dostali na tácke od niekoho iného.
Uvedomila som si, že dávam viac ako beriem a tým robím čiernu mágiu.
A neposlednom rade, netreba v pomáhajúcej práci ezoterikov zabúdať na pravidlo dvojitej ochrany. Najskôr o pomoc musí človek požiadať. Keď požiada, treba sa spýtať svojho vyššieho Ja, či pomôcť môžem. Pomáhať iným bez požiadavky od klienta a dovolenia z vyššieho univerza je hazardom so svojim životom, kde syndróm vyhorenia je iba jemným upozornením na porušovanie duchovných princípov.
Ďakujem za pozornosť.
Spracovala a prednášala: Zlatica Mokráňová, 10.4.2011, Dni zdravia v DK Ružinov, Bratislava
6.4. 2011, Cyklus prednášok Ezoterika pri čaji v Čajovni Tri ruže, Bánovce nad Bebravou
